Georgina Blackwood

Napriek všetkému čo sa týka jej minulosti má silné vzťahy so zvyškom svojej rodiny. Nedala by doplatiť nikdy na svojich bratov no predovšetkým na svoju drahú staršiu sestru Adeline. Vždy v nej videla oporu nie len ako sestry ale aj priateľky. I do dnes by mohla rozprávať o tom ako ju nechala často spávať u seba v posteli keď prišla búrka a malá Gina sa bála. Príde jej to ako milé a úsmevné i keď po pravde istý strach z búrok ma stále, necíti sa počas nich príjemne a často dokáže byť aj mierne nesvoja no snaží sa to zakryť. Dážď má ale celkom rada. No čo to o počasí, speť k vzťahom. S Adeline sa dokážu baviť o čomkoľvek, vie byť jedna pre druhú bútľavou vŕbou, radia si čo na seba, aké šperky budú nosiť, či z akej látky nechajú šaty ušiť. Čo ju najviac fascinuje sú kvety, má vlastné herbáre do ktorých si ich lysuje, nehanbí sa kvôli kvetu vybehnúť za najbližším učiteľom a spytovať sa ho na najzaujímavejšie detaily o kvetine. Ako dieťa večne plietla z kvetov vence či robila z nich prstene. Dnes už len sem tam sa hrá, nakoľko i podľa jej tety je to niečo pre deti a ona bude mať z toho len peľ za nechtami. Rada zbiera kvety a miluje tie lúčne či hyacinty. Miluje maľbu a kresbu ktorej sa aj venuje, kedysi jej sestra kúpila denník, lebo neraz pristihla sestru že píše do svojho… no nikdy sa nedokázala sústrediť čisto na písanie a tak je celý pomaľovaný scenériami, kvetmi, zvieratami… A popísaní len krátkymi slohami jej myšlienok, usporiadaných do veršov. Má srdce romantika, no hlavu plnú rozumu a intelektu. Preto sa naučila skvelo hrať na klavír a husle, vie spievať ale spieva asi len keď sa sama prechádza, nebu a sebe samej. Bojí sa veľkého vetra a neznáša keď počuje jeho kvýlenie. Nemá rada krik a neznáša násilie. Len raz videla služobnú ako stínala sliepku po svojom príchode po rokoch domov… Preplakala snáď celý deň a dva dni nechcela o tom ani hovoriť, než sa napokon zdôverila svojím bratom a znovu bola ako slnco. Je priateľská a spoločenská a vie kedy mlčať a naopak kedy smie hovoriť. Fascinujú ju kvety ako aj hviezdy na nebi. Je riadne vzdelaná a učená. A zatiaľ nemá skúsenosti s alkoholom, vyhýba sa mu statočne ako čert krížu. Potrpí si na vôňu parfumov ktoré nosí ako aj oleje ktoré si dáva do kúpele. No nemyslite si že je za to nejakou slečničkou. Že je jemná a nežná? Je! Romantická duša? Je! Ale miluje aj zvieratá, mačky, kone. Je fascinovaná eleganciou koní no nikdy na žiadnom nesedela, bojí sa že by spadla. S psami sa kľudne zahrá i keby to bola beštia so slinami po zem. A mačka, jej brat má čo robiť aby žiadnu nevzala domov. Kedysi mala od brata fretku, ale tá jej ušla. Po pravde ju chytil jeden z loveckých psov. No to svojej sestre zamlčali a jednoducho „Charles“ ušiel. Dáva si pozor aby vystupovala reprezentatívne a miluje sladké, preto keď niekde je so svojou sestrou, hrdo sa ponúkne a vyskúša či ju maliny neohrozia na živote.

Narodila sa do dobrej rodiny, aspoň menom a postavením, no pre svojho otca znamenala už od samého začiatku jediné, ďalší klinec k jeho osudu, do jeho srdca. Bola tým čo on nikdy nechcel, už fakt že sa mu narodila Adeline bral zle a keď prišla na svet ona? Našiel v živote novú lásku, ktorou bol alkohol. Gina, bola spočiatku dosť nespokojné dieťa, dokázala preplakať deň i noc, kým od vyčerpania nezaspala. Niekedy nechcela vôbec jesť a plakala inokedy, plakala len z prostej únavy, avšak stačilo aby padol špendlík na podlahu a zobudila by sa a so sebou aj celé sídlo. Nebolo to z aktu nenávisti, to nie, bola proste taká, nedala pokoj kojním ani vlastnej matke. No ako rástla bolo to lepšie, aspoň čo sa týkalo nej, no ako čas plynul, nedalo sa to povedať o ich otcovi. Ten každým dňom, týždňom i rokom bol viac a viac pohltený alkoholom, ktorý si ho podmaňoval a pohlcoval ho. Gina nikdy nepoznala tvár otca ktorú videli jej starší bratia. Len čo sa naučila chodiť, pamätala si dni keď sa chcela naháňať po chodbách a jej bratia ju museli tíšiť, aby nezobudila otca, ktorý by na nich kričal, či dokonca sa rozhodol svoju zlosť vybiť inak. Preto len čo prišli teplé dni, pamätala si kvetiny naokolo, často ju tam brali aj učitelia, alebo ju matka nechala odniesť do ich domov na súkromné hodiny. A to si viete predstaviť aké to pre také malé dievča bolo, najprv z jej strany to bolo vždy o plači než si uvedomila že sa domov vždy vráti, no okolo 10 roku života. Už ani chvíľami nad tým neuvažovala, otcove chovanie bolo horšie a horšie, zo záhrad chodila večer len k jedálenskému stolu či kvôli súrodencom a matke. Neraz dokázala schytať od vlastného otca i pár rán, stačilo že mu chcela doniesť i kvety, podľa neho mu z nich padala len špina na pracovný stôl. Dokázal jej schytiť kvety hodiť do nej či prerazil ich so všetkým cez miestnosť a potom ju sotil k zemi ako by slúžku nech upratuje… Našťastie vždy ak by došlo k niečomu horšiemu, tak nedošlo… Nebola príležitosť, vďaka ostatným členom rodiny. V svojich 12 rokoch s Adeline opustili rodný dom, šli k tete na prázdniny. Gina, svoju sestru obdivovala, i keď bola len o dva roky staršia než ona sama, vždy jej bola ako tá „veľká“ sestra na ktorú sa vždy mohla spoľahnúť. A dni plynuli, u tety bolo skvelo, nemusela si zakrývať uši pred krikom, nemusela sa v noci báť keď otec šiel po chodbe, vždy spala pri zapnutej sviečke od strachu z tmy a pritom vždy keď počula jeho Ťarbavý krok, schovávala sa pod paplón aby na ňu nekričal, tvárila sa že spí. No tu, spánok mala pokojnejší, napriek tomu že stále ľahký. Do rodného domu sa vrátili až po smrti svojho otca. Vzala si ho jeho vášeň, alkohol. Udusil sa zvratkami… A ich matka, vyzerala po tom všetkom len ako tieň ženy ktorou kedysi bývala. I keď Georgina chcela pred tým všetkým zavrieť oči a vidieť len to dobré, nie vždy všetko tak šlo. Bolo to ťažké obdobie aj pre ňu, jej noc začali zaplavovať zlé sny… A potom si osud vzal jej brata Elijaha a dvoch bratrancov, bola si s nimi blízka. A často sa uzatvárala do seba, hľadajúc oporu v umení, jej sestra odišla znovu k tete a ona ostala so svojimi bratmi v ich rodnom sídle. Často hľadala v nich oporu. A keď už sa jej zdalo že je toho na nich moc, odišla navštíviť svoju tetu a i sestru. A po návrate znovu bola ako malé slnce. Ktoré malo znova silu žiariť. Reginald si vyžiadal aby sa Adeline vrátila do rodného sídla a po pravde, samotnú Ginu to potešilo.

– +1 ženská prestiž – může jednou za dva měsíce se u jednoho drbu sám obhájit a tak vyrušit záporný drb.

– Nevie plávať a pritom má rada vodu.